Pre modré oči, ktoré už nikdy nebudú smutné

Autor: Lucia Motyková | 24.8.2011 o 18:01 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  187x

Po rozprávkovom stretnutí nedokázala zaspať. Neustále myslela na jeho ruky. Nikto sa jej ešte tak nedotýkal. Cítila energiu z každého pohladenia, ktoré jej venoval. Nechcela čakať, vedela, že s ním bude do konca života. Veľmi rýchlo sa rútila do vzťahu s neznámym. On bol Cassanova. Tomi, ako ho všetci volali nehľadal vážnu známosť. A keď sa dotkol jej vlasov, keď jej končekmi prstov prešiel po plných perách, necítil vôbec nič. Nedokázal milovať nikoho. Okrem seba. Páčilo sa mu dotýkať sa svojho tela, pretože ho považoval za dokonalé. Za také, s ktorým sa nič nevyrovná.

Vedel, že Nora čoskoro podľahne. Pár sladučkých slov, niekoľko bozkov a lupene roztrúsené na podlahe. Krvavo červené ruže, ktoré jej daroval... Vraj len tak, pretože je krásna. Pre jej hlboké modré oči, ktoré už nikdy nebudú smutné. A predsa boli...

Mal pravdu, stala sa jednou z mnohých, ktoré si získal. Zaľúbila sa. Zapáčilo sa jej vstávať s pocitom, že niekoho má. Spravila by čokoľvek, aby bol šťastný, aby ostal s ňou, neprekážalo jej využívanie, psychické ponižovanie, ani fyzické údery. Údery, ktoré boleli viac dušu ako telo. Časom si zvykla na hrubé slová, vlastne časom si zvykla úplne na všetko... Neustále sa presviedčala, že chyba je v nej. Koniec koncov, celá jej rodina bola ním posadnutá. Milovali jeho humor, charizmu a očarovala ich jeho oddanosť.

Všetko len hral. Predstieral každý jeden úsmev. Nič nebolo skutočné. Chcel iba peniaze starých svokrovcov. Miloval luxus, drahé oblečenie, ktoré mu priliehalo na telo a rysovalo svalstvo. Hodinky, šperky, retiazky... Nemalo to konca.

Na kúpu auta, vraj pre budúceho vnúčika, svokrovcov nahovoril veľmi ľahko. Aby malo dieťatko pohodlie a bezpečie, svet je dnes veľmi krutý, veď to poznáte. Jediný, kto mal v drahom tátošovi skutočnú pohodu bol zať a tie jeho dievčatá. Všetci vedeli, že ich má. Všetci vedeli, že nie je taký, akého ho Norina rodina vidí. No nikto nič nepovedal. Peniaze vytvárajú moc a mocou sa rodí rešpekt. Rešpekt prerastá do strachu a strach je jedným z mnohých dôvodov pretvárky.

Už veľa nocí nespával doma. Vraj potrebuje relax a kým sa jeho žena nedá dokopy, domov sa nevráti. ,, Už sa mi nepáčiš“ pripomínal jej vždy, keď sa dalo. Ani Nore sa nepáčilo, čo sa z nej stalo. Kedysi plné líčka boli dnes iba priehlbinou medzi lícnymi kosťami. Pekné modré očká, ktoré už nikdy nemali byť smutné, stratili iskru.

V snahe pozbierať sa, chodila znova medzi ľudí. Stretla Ivana, dobrého priateľa, ktorému sa zdôverila. Stál na jej strane tak, ako málokto. Pomáhal jej, ako mohol, aby sa dala dokopy. Znova našla šťastie v bežných dňoch, v bežných chvíľach a činnostiach.

Tomášovi o Noriných stretnutiach povedal známy. Keď sa nečakane objavil doma, Nora mala strach. Pozrela mu do očí, nestihla zareagovať a čakal ju silný úder. Omráčená, pritisnutá ku stene hneď vedľa svadobnej fotografie sa na chvíľu prebrala . Pritlačenou rukou o krk je kradol vzduch. Vyzeral nahnevane. Nič som neurobila, kričala Nora z posledného, pusti ma, prosím nechaj ma tak, bojím sa ťa. Odpoveďou na jej prosby bol iba silnejší stisk bez štipky ľútosti od človeka, ktorého nespoznávala. Jej posledné myšlienky patrili pocitu vykúpenia zo života, ktorý sa už dávno vytrhol z koľají zvaných šťastie... Jej modré oči, ktoré už nikdy nemali byť smutné z posledných síl upriamila do tých jeho a zastonala...

Bezvládne telo posunul na stred miestnosti, chladnokrvne všetko porozhadzoval, aby to vyzeralo na lúpež. ,,Pred odchodom nezabudni vybiť okno“ bez citov, mu preblyslo hlavou. Vyzeral spokojne...

Na pohreb si vybral sako zo sýto čiernej látky, aby zdôraznil zármutok nad touto stratou. Všetci ho ľutovali. ,,Miloval som život s ňou, chýba mi“ nežne zašeptal do davu... Norina sestra Nika ho veľmi ľutovala, pomaly viac ako svoju nebohú staršiu sestru. Od začiatku sa jej páčil, a takto zraniteľný bol ešte príťažlivejší. Pokora, ktorú hral lepšie ako oskaroví herci v nej vzbudzovala túžbu. Zblížili sa...

Bol pozorní, znova krásne slová, znova lupene a krvavé ruže, tá istá rozprávka aby jej oči nikdy neboli smutné, a fáza lásky. Tomášovej lásky ... k svokrovým peniazom...

Vraha Nory sa nikdy nepodarilo vypátrať. Len ona vedela, že s ním bude do konca života...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?