Bloghttp://motykova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNádej nie je dobrý parťák (motykova)Prešli takmer tri roky odkedy som si myslela, že mám budúcnosť vo svojich rukách. Po prváku som už chcela byť zamestnaná v istej renomovanej spoločnosti a byť kreatívna, užitočná. Chcela som zasvietiť, pochopiť svoju cestu, vybrať sa správnym smerom. Smejem sa, ako som mohla byť taká naivná. Svet na mňa nečakal s otvorenou náručou, pracovné ponuky sa nesypali, nesypú a nebudú sypať. Stále som akosi vedela, že to tak nejak dopadne, ale neprepúšťala som si to.Tue, 12 Feb 2013 02:57:11 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/320649/Nadej-nie-je-dobry-partak.html?ref=rssPocitový trip (motykova)Na výlete do neznámeho zo známym je stále príliš veľa otáznikov.  Doba neurčitá mi predurčila, že som sa snažila užiť si každú chvíľu naplno, len aby som vyplnila ten prázdny priestor, ktorý príde potom... Cestovanie je mojou obľúbenou záležitosťou, aj keď v skliesnených podmienkach sa moje šťastie pučilo a hľadalo si priestor medzi taškami s vecami, taškami s jedlom a ďalšími taškamiTue, 11 Dec 2012 02:56:56 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/315746/Pocitovy-trip.html?ref=rssNiečo nové, nezostávaj cudzia (motykova)Deň- Smola. Keby som vedela, že taký bude, prespím ho. Aj tak som už dlho nespala... Lenže ja som to nevedela. A potom ten telefonát z druhého konca „sveta“ našich svetov. Ten jej sa končí práve tam, kde môj ešte ani nezačal. Môj, do ktorého ešte predtým patrila, sa pre ňu stal nekonečnou vzdialenosťou po tom, čo nás rozdelila...Mon, 10 Dec 2012 04:20:18 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/315664/Nieco-nove-nezostavaj-cudzia.html?ref=rssRómeo a Júlia 21.storočia (motykova)Rómeo je len prezývka, vek: niečo cez 16, Júlia - dievča pod zákonom. Nekonečne sa milujú. On si ju pridal na Facebooku medzi priateľov, ona potvrdila (aby mala viac kamošov ako Miša zo zadnej lavice)...Wed, 28 Nov 2012 01:37:27 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/240022/Romeo-a-Julia-21storocia.html?ref=rssBez menovky v nebezpečí (glosa) (motykova)Predstavte si, že len tak pokojne sedíte pred telkou a už pomaly zadriemkávate. Zrazu niekto zaklope. Otvárajúc dvere, ste nečakane zvalený na zem, z ničoho nič sa pri vašej hlave objaví pištoľ. Nejaký klaun, ktorý sa zatiaľ akosi zabudol pozdraviť , na vás vrieska. ,, Povedz svoje meno, darebák!“ Volám sa Peter M... ,, Všetci ticho, ruky za hlavu a ľahnite si na zem.“ Prekrikujú sa jeden cez druhého tak, že vám až rozum zastáva. Toto asi natrénované nemajú, poviete si.Sun, 20 Nov 2011 00:12:19 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/281078/Bez-menovky-v-nebezpeci-glosa.html?ref=rssPre modré oči, ktoré už nikdy nebudú smutné (motykova)Po rozprávkovom stretnutí nedokázala zaspať. Neustále myslela na jeho ruky. Nikto sa jej ešte tak nedotýkal. Cítila energiu z každého pohladenia, ktoré jej venoval. Nechcela čakať, vedela, že s ním bude do konca života. Veľmi rýchlo sa rútila do vzťahu s neznámym. On bol Cassanova. Tomi, ako ho všetci volali nehľadal vážnu známosť. A keď sa dotkol jej vlasov, keď jej končekmi prstov prešiel po plných perách, necítil vôbec nič. Nedokázal milovať nikoho. Okrem seba. Páčilo sa mu dotýkať sa svojho tela, pretože ho považoval za dokonalé. Za také, s ktorým sa nič nevyrovná.Wed, 24 Aug 2011 18:01:02 +0200http://motykova.blog.sme.sk/c/273913/Pre-modre-oci-ktore-uz-nikdy-nebudu-smutne.html?ref=rssNapísal sám život (motykova)Pracovať v stánku? Prečo nie, ako brigáda sa mi to páči. Človek sa tam mnohému priučí... Napríklad náš zákazník, náš pán. A predsa sa vyskytnú situácie, keď máte pocit, že ste pre nich Pánom Bohom, pretože máte ich vytúžený druh krížoviek, alebo ... povedzme si na rovinu...alkoholu. Áno, Áno, čerešňa, tuzemáčik, hruška, vodka, a to všetko v pekelnom vychladenom stave (približne takom teplom ako zadok po kúpeli, alebo jedlo v reštaurácii).Wed, 03 Aug 2011 19:10:03 +0200http://motykova.blog.sme.sk/c/272222/Napisal-sam-zivot.html?ref=rssĽudia, sme smiešni! (motykova)ja som na to prišla...Celý život je jedna komédia, obyčajná paródia, nepodarený pornofilm,Wed, 08 Sep 2010 01:25:51 +0200http://motykova.blog.sme.sk/c/240699/Ludia-sme-smiesni.html?ref=rssNiekedy stačí len pár slov... (motykova)"Všetko, čo teraz viem, každú vec, ktorú ovládam si ma naučil ty. Ďakujem, že si sa o mňa staral. Nikdy nazabudnem ako som padal a ty si mi povedal, že sa mám zakaždým postaviť. Som vďačný za kažú radu, ktorou si obohatil môj chladný svet. Vďaka tvojej snahe naučiť ma rozmýšľať je môj život pestrý. Nikdy na teba nezabudnem, všade ťa budem brávať so sebou, budeš v mojom srdci tak hlboko, že ani staroba, žena, ani choroba ťa nevytrhne. Mám ťa rád..."Tue, 31 Aug 2010 11:50:46 +0200http://motykova.blog.sme.sk/c/239785/Niekedy-staci-len-par-slov.html?ref=rssTá naša povaha slovenská (motykova)Chcete ruže, prázdne slová, sľuby, spievať hymnu, drahé predvolebné kampane a obrovské okrádanie? Žite na Slovensku. Tu je možné všetko. Máme tých najvyškolenejších, najvzdelanejších a najlepších expertov vyučených za profesionálnych klamárov, hercov a alkoholikov. Chceli by ste spravodlivosť, demokraciu, alebo dokonca dobre zaplatenú robotu?Wed, 10 Mar 2010 22:49:39 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/220284/Ta-nasa-povaha-slovenska.html?ref=rssAch, starí rodičia, alebo ako treba hrnce predávať (motykova)Starí rodičia. Už čo to zažili, v živote spoznali faloš aj priateľstvo. Stretli sa so šťastím aj smútkom. Videli pár pohrebov, boli pri mnohých rodinných oslavách. Stali sa svedkami vzniku slávneho receptu na zákusky alebo domácich destilátov. Bez nich by to nebolo ono. Deti väčšinou bývajú v meste. Je preto fajn mať babičku na vidieku Je to miesto, kam sa dá utiecť pred stresom, hlukom a nepokojom. Je to miesto, kde je stôl vždy prestretý a ľudia sú k vám milí. Ale predsa majú pár, nazvyme ich, nedostatkov.Thu, 18 Feb 2010 20:14:00 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/219593/Ach-stari-rodicia-alebo-ako-treba-hrnce-predavat.html?ref=rssVzali ma do koncentráku....(fotopríbeh) (motykova)Oswiencim, Auschwitz-BirkenauSat, 06 Feb 2010 20:48:00 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/218740/Vzali-ma-do-koncentrakufotopribeh.html?ref=rssPrejav na stužkovú (motykova)Vážený pán riaditeľ, pán zástupca, ctený profesorský zbor, drahí rodičia, milí spolužiaci, vážení prítomní. Spomíname .Spomíname na naše prvé nesmelé krôčky. Ako prímania sme len ledva dokázali otvoriť mohutné dvere  našej školy. Ako prímania sme len s obdivom zhliadali na Oktávanov.Chceli sme byť rovnako múdri, chytrí, vážení, šikovní. Dnes sme na ich mieste. Teraz sme autoritou. Pomáhame, radíme, usmerňujeme.  Milí spolužiaci, rozpamätajme sa na náš prvý spoločný školský výlet. Na hľadanie správej lesnej cestičky, pingpongový turnaj, kúpanie sa v bazéne, na mokré tričká, zvonivý smiech, šantenie okolo ohníka. Spomeňme si na časy, keď boli chlapci a dievčatá v dvoch rôznych svetoch. Na časy, keď sme si mysleli, že sa tieto svety nikdy nezlúčia. Spoločné korčuľovanie, prvé úrazy, prvé pokusy tancovať, došliapané nohy, prvé podpätky, lásky a priateľstvá.Thu, 14 Jan 2010 20:06:39 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/216308/Prejav-na-stuzkovu.html?ref=rssMala talent, chuť aj odhodlanie. Chýbali jej však peniaze... (motykova)O tom, ako peniaze hýbu svetom..Mon, 11 Jan 2010 21:08:38 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/215944/Mala-talent-chut-aj-odhodlanie-Chybali-jej-vsak-peniaze.html?ref=rssJe malá, tenká a zabíja... (motykova)Horí, ale plameň nedáva, škodí, ale aj tak sa predáva. Mali by ju zakázať, aby nezničila životy. Ľuďom treba ukázať, aké robí škody. Fajčiari, cigareta  Vám vážne škodí!Sun, 10 Jan 2010 15:40:16 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/215782/Je-mala-tenka-a-zabija.html?ref=rssO tom, čo si za master card nekúpiš... (motykova)pár nádherných spomienok...Sat, 09 Jan 2010 19:14:02 +0100http://motykova.blog.sme.sk/c/215705/O-tom-co-si-za-master-card-nekupis.html?ref=rss